nedeľa, 28. februára 2016

Bahnenie


Posledné týždne boli v práci hektické, čo sa samozrejme odrazilo aj na mojej pleti. Póry mierne zanesené, pleť sivá, unavená a bez života. To chce nápravu. Masku som si veru už dlho nedávala (hanba mi!). Nie že by som žiadnu nemala (to sa snáď u mňa ani nie je možné), ale poznáte to.  Niekedy nie je čas, niekedy nie je chuť a niekedy nie je ani jedno, ani druhé. 
Rozhodla som sa pre bahennú masku od firmy EZO, ktorú som kúpila ako ináč, v DM-ke.  Budú to také  "first impressions & experience".


Maska obsahuje špeciálne zmäkčené prírodné minerálne bahno z Mŕtveho mora a výťažky z Aloe Vera. Obsah sáčku je 15 g bahna, ktoré je zabalené v dvoch obaloch. Vrchný papierový obal je v hornej časti perforovaný, čo uľahčuje rozbaľovanie. Vnútri sa skrýva striebristé vrecko s maskou. 


Bahienko je svetlo sivej farby, jemnej, ale hustejšej konzistencie. Štetcom sa dá krásne naniesť a rozotrieť po pleti. Má sviežu, nie moc silnú vôňu. Nemohla som si spomenúť, čo mi tá vôňa pripomína. Potom mi to doplo. Gáfor... Ten má svoju špecifickú, silnú arómu, ale v tejto maske tú vôňu cítiť len ako slabý podtón, zmiešaný ešte s nejakou bylinkovou vôňou. Teda aspoň tak som to cítila ja. Pozrela som si zloženie a gáfor to neobsahuje. Ale obsahuje to celkom fajn veci, ako bahno, vodu, kaolín, vodu z Mŕtveho mora, minerály, magnézium, kalcium, draslík, nejaké oleje a hlavne neobsahuje žiadne strašiaky dnešnej doby, parabeny.
Bahno sa aplikuje na dobre vyčistenú pleť. Nechá sa pôsobiť 10 až 15 minút. Maska na pleti zaschne a pekne ju "zabetonuje".  


Po zaschnutí som mala pocit stiahnutej pleti, ktorý sa po opláchnutí vlažnou vodou stratil. Ja umývam masky hubkou, ktorá je na fotkách hore. V suchej forme je tvrdá, vo vlhkej mäkká a poddajná. Dá sa vyvárať, čím spĺňa aj moje hygienické nároky. Ale hlavne je pórovitá. Tým pádom dokáže stiahnuť z pleti väčšie množstvo masky, pri menšom tlaku na pleť, ako napríklad kozmetické tampóny. A o ekonomickej úspore ani nehovorím. Samozrejme ju treba po určitej dobe vymeniť (zavisí to od frekvencie používania a údržby). 


Vráťme sa k maske. Pleť je po umytí svieža, vyživená, ružová, na dotyk jemná a hladká. Na fotke som hneď po umytí, ešte pred nanesením krému a ako vidíte "in natura", bez filtra :o). S výsledkom som nadmieru spokojná a určite si masku zadovážim opakovane. Cenu si už presne nepamätám, ale bolo to od 2 do 3 euro, čo nie je taká hrôza. Masku vrelo odporúčam. 

A čo vy dievčence? Používate masky? Máte nejakú obľúbenú? 
Dajte vedieť, budem rada.

Pekný zbytok nedeľe praje, vaša vybahnená 
Hela

utorok, 23. februára 2016

Kuchynský príbeh #2


Dnes má moja láska meniny a ja príhodne voľno. Nejaké veľké dary si nedávame. Čo potrebujeme, alebo chceme si zaobstaráme v priebehu roka. Tak čím ho potešiť. Chcelo by to nejaký koláčik. Čo tak magický koláč? Ten manžel miluje. Rozhodnuté! 
A keď už teda viem, čo napiecť, prečo z toho neurobiť jeden z kuchynských príbehov...

Na tento koláčik som narazila na youtub, u nemecky hovoriacej dievčiny tureckého pôvodu. Ak sa niekto chce pozrieť originálne video, klik sem. Koláčik je zaujímavý tým, že do formy vylejete skoro tekutú zmes a po upečení vytiahnete koláčik, ktorý má tri vrstvy.


Recepis

150 g cukru
115 g múky
125 g rozpusteného masla
4 vajcia
1 PL ľadovej vody
1 PL vanilkového extraktu
500 ml vlažného mlieka
1 PL citrónovej šťavy
štipka soli

Žĺtky vyšľahať s cukrom do peny, potom pridať ľadovú vodu, vanilkový extrakt, soľ a rozpustené maslo. Postupne striedavo pridávať vlažné mlieko a múku. Ešte 1 minútu miešať. Na koniec ručne vmiešať sneh z bielkov, vyšľahaný s polievkovou lyžicou citrónovej šťavy. Pozor zmes je dosť tekutá. Vyliať do formy vyloženej papierom na pečenie. Pečie sa pri 150°C asi 80 minút. Po upečení nechať vychladnúť a posypať práškovým cukrom.


Niekoľko malých rád.
Všetky suroviny by mali byť izbovej teploty, v prípade masla a mlieka len vlažné.  Múku som použila hladkú. Vo videu nie je uvedené aká má byť, tak som skúsila hladkú aj polohrubú a nám viac chutí verzia s hladkou múkou. Koláčik je viac krémový, ľahší. Zmes miešajte vo vyššej nádobe, je dosť tekutá a prská. Pri spracovaní žĺtkovej zmesi dbajte, aby bola dobre vyšľahaná. Radšej šľahať o minútku dlhšie, ako na konci cítiť v koláči vajíčka. Ak nemáte vanilkový extrakt, môže sa použiť pol vanilkového struku. Keď budete pridávať bielka k žĺtkovej zmesi, nebojte sa použiť metličku na šľahanie (...ale nešľahať, len miešať!). Keď nebudú bielka dobre zamiešané do tekutej zmesi, urobí sa na vrchu koláča škrupinka z bielkov. Na chuti to koláču neuberie, ale dosť sa to drolí. A prosím vás, nebudte lenivé ako ja!!! Keď sa pozriete hore na ten malý obrázok, uvidíte, že mi tento raz koláčik popraskal :o(  Je to pre to, že Helenka bola lenivá odstrihnúť kúsok papiera na pečenie a dať ho po bokoch tortovej formy! Tým pádom sa kraje prichytili k forme a stred sa vydul a popraskal. Dávka je na malý plech (20x20), alebo malú tortovú formu (max priemer 23cm). Ak použijete tortovú formu, odporúčam položiť na plech. Pokiaľ forma dobre netesní, môže vám trocha cesta vytiecť a pripečie sa na dno rúry (...mne sa to samozrejme stalo 2x). Koláčik je veľmi jednoduchý a hlavne efektný. Veď kto už dokáže upiecť z jednej zmesi trojvrstvový "putrtaj". Chutí vanilkovo a tak trochu pudingovo. 

Prajem dobrú chuť a napíšte či sa vydaril.
Vaša pečúca
Hela

nedeľa, 21. februára 2016

Môj OLY

V týždni mi kuriér priniesol balíček, na ktorý som strašne netrpezlivo čakala. Dorazil môj vysnívaný foťáčik Olympus PEN Lite E-PL6.  Bol na prvom mieste v mojom  "wishlist"-e.  Ale Santa sa na mňa vyprdol, tak som si také oneskorené vianoce spravila sama! Bóóóže keď som ho rozbalila, nemohla som sa ho nasýtiť. Obzerala, hladkala, maznala, ňuňala..... To je pocit! Samozrejme som si neobjednala k nemu kartu, lebo na stránke boli oproti kamennému obchodu o dosť drahšie. Takže k foteniu s ním sa dostala až po jej zakúpení cez víkend.




Fotky som robila mobilom Samsung S3. No nie je prekrásny??? Samozrejme, že pri ňom nejde o vzhľad, ale o kvalitu fotiek a tiež viem že kvalitný fotoaparát ešte neznamená, že budú aj kvalitné fotky. Ale budeme sa s OLYM snažiť, aby to tie kvalitnejšie fotky boli.
Ako som na OLYHO prišla? Bola to skoro dvojročné hľadanie a vyberanie. V prvom roku som mala v hľadáčiku zrkadlovky. Čítala som na blogoch, že jedine so zrkadlovkou budú fotky krásne ostré, kvalitné, perfektne vyvážené. Dlho som študovala recenzie na značky a porovnávala ceny s požadovaným výkonom. Nie som profesionál, som absolútny laik, tak sa mi zdalo zbytočné kupovať drahšiu zrkadlovku, ktorá vo výkone je veľmi podobná o niečo lacnejšej, staršej rade. Dlho som bola rozhodnutá, že si kúpim NIKON D3200. Kvalita pomer cena sa mi zdala vyhovujúca a recenzie veľmi slušné. Jediné čo mi vadilo, že nemá výklopný displej.
V lete sme sa o fotoaparátoch bavili so synom, ktorý si s priateľkou zaobstaral CANON EOS 700D. Hodnotil ho veľmi dobre, až na jeho váhu. Pokiaľ chce dlhšie natáčať, alebo fotiť, tak je jeho váha citeľná, hlavne pre priateľku. Rozprával sa s nejakým známym, ktorý fotí už dlhšie a ten mu spomínal, že on by určite začiatočníkovi odporučil nejaký kvalitnejší kompakt s vymeniteľným objektívom. Je ľahší, skladnejší a má možnosť výmeny objektívu v prípade, že sa začiatoční posunie na vyšší level.
Ohmatala som si synáčikov CANON a už som mala chrobáka v hlave.
Takže začalo nové hľadania, pozeranie videorecenzií, čítanie všakovakých hodnotení a porovnávanie značiek. Priznám sa, že pri výbere ma dosť ovplyvnil "mainstream" na blogoch a youtube, kde fotoaparáty rady PEN sú veľmi populárne. Síce každý ospevuje radu E-PL7, ale keď som porovnala jeho parametre s parametrami môjho OLYHO, som usúdila, že ja ako laik aj tak nedokážem veľkú časť vymožeností využiť. Tak prečo zaplatiť horibilnú sumu, za nejakú pre mňa nezmyselnú prestíž, že mám vyššiu radu, ktorú aj tak neovládam. 
Ale priznám sa, som predsa len typická ženská a vzhľad zohral nemalú úlohu. V čiernej farbe som OLYHO mohla mať aj za lacnejšiu korunku. Ale ja už som bola zamilovaná do bielo-strieborného fešáka, Je to proste elegán a švihák.
Ale aby som to len neokecávala, tak tu vkladám foto na porovnanie. Fotky sú upravené do formátu jpg, kvôli veľkosti.




A ešte pre lepšie porovnanie jedna spoločná.


Fotila som v automatickom režime, nič iné zatiaľ neovládam, ale aj tak sa mi fotky zdajú veľmi dobré (oproti mobilu sa nie je ani čo čudovať). 
Foťáčik som si objednala TU .  E-shop reagoval promptne a dodávka bola rýchla. Objednávala som cez víkend a v stredu mi kuriér doručil balík. Takže spokojnosť.
Dúfam že mi odpustíte moje infantilné výlevy, ale som z OLYHO neskutočne nadšená. A to familiárne oslovenie OLY? No my s manželom akosi dávame mená skoro všetkým našim zariadeniam, strojom a prístrojom (...alebo len ja???). Napríklad naše bývalé auto Citroen C3 sa volala Cilka, môj kuchynský robot Electrolux sa volá ELA. Takže môj nový miláčik bol tiež hneď pokrstený :o)
Ale dosť bolo, nech už toľko neunavujem. Napíšte mi čím fotíte vy a kde naberáte nové znalosti o fotení. Budem rada za každý nový poznatok.

Lúči sa s Vami a praje krásny týždeň,
Vaša vytešená
Hela

sobota, 13. februára 2016

False lashes, false world ???

Pôvodne mal byť tento príspevok o umelých riasach, lepidle na riasy a o ich aplikácií. Nie že by som ich používala bežne, len príležitostne, to u mňa znamená na fašiangy a iné "maskovacie" príležitosti. Skutočne si nedokážem predstaviť, že by som v mojom veku klipkala "Barbi" riasami v zamestnani :o)


Ale ako som dokumentovala priebeh príprav na retro party s priateľkami a prezerala som si fotky, zarazilo ma, aký skreslený pohľad na seba sprostredkujeme svetu cez sociálne siete. Všetky fotky ktoré sem vkladám, sú spravené mobilom cez apku YouCam Perfekt. Pôjdem chronologicky ako som fotila.
Na tejto fotke mám spravený základný make-up, podklad pred samotným líčením. Táto fotka asi najviac zodpovedá reálu, ešte sú viditeľné vačky pod očami, mierne "vypelichané" obočie, ale už nie je viditeľná nejednotná farba pleti, čo je pri vyššom veku úplne bežné.


Na ďalších obrázkoch je už vidno určitý progres, mierne dopracované obočie, prehĺbený záhyb očného viečka a zväčšenie oka linkou.


Kto sa lepšie prizrie, uvidí pod očami a na hrane sánky, hrubú vrstvu bieleho(transparentného) púdru, použitého na "baking".


Už sa na to s prížmurením očí dá pozerať. Teraz už prišli na rad spomínané umelé riasy.


Trochu svetlo ružovej tvárenky, pink lesk na pery a už zas je to o niečom inom. Malý "retro" doplnok a môžem vyraziť na párty.


A ešte jedna finálna fotka, ktorá je priam ideálna na "social networks" .


A tu nastal ten moment, keď som si uvedomila, ako neskutočne rozdielna je realita od virtuálneho sveta. Keď si pozriem prvú a poslednú fotku (a to upozorňujem, že ani tá prvá nezodpovedá úplne realite), tak si uvedomím, že klameme, skresľujeme a zavádzame. 
Tak a sem som sa vrátila,po tom, čo som si prečítala nasledujúce riadky, ktoré som napísala. Nechala som ich tu schválne, len v prečiarknutej forme.
Nie je na tom nič zlé, pokiaľ takéto upravené príspevky sledujú zrelí a vyspelí ľudia, ktorým je jasné, že to nie je skutočné. Lenže väčšinou opak je pravdou. Na sieťach sa pohybujú v hlavnej miere mladí ľudia a  deti, ktorí vyrastajú v tomto umelom svete internetu. A nie je nič nezvyčajné, keď to čo tu vidia, považujú za normálne a reálne. Samozrejme, že sa to nedá generalizovať na všetkých. Len sa potom nesmieme čudovať, že po uliciach pobehujú 13, 15-ročné dievčence, upravené ako zrelé dvadsiatky.
Hmmm...., nie, že by som nesúhlasila s tým čo som napísala, ale uvedomila som si, že nemám právo posudzovať, odsudzovať a  už vôbec nie súdiť, keď sa sama pohybujem na sociálnych sieťach, prispievam do nich a zdieľam rôzne príspevky. A som si vedomá, že ma to baví a určite nechcem prestať! Takže v podstate spoluvytváram tento "false world", ktorý je ako "false lashes" . A tie nám predsa tiež vytvárajú ten krásny mačací pohľad, ktorý nám matka príroda odoprela. 
Tak som prestala moralizovať, nasadila som lenonky a išla som sa zabaviť do reálneho sveta, s umelým "imidžom". Napíšte mi dievčence, či máte tiež nejaké takéto chvíľky "uvedomenia si". Som zvedavá :o)

Vaša neskutočne uvedomelá
Hela

nedeľa, 7. februára 2016

Kuchynský príbeh #1


Už dlhšie som rozmýšľala nad nejakým seriálom na blogu. Niečo nekozmetické, nie fashion, ale niečo, čo je z bežného života. Čo robí každá žienka okrem upratovania, prania, žehlenia a bežného zamestnania? Varí a pečie. Tak prečo neprispieť niečím z kuchyne. Nie len receptami, ale aj rôznymi vychytávkami a poprípade hodnotením kuchynských prístrojov a pomôcok, ktoré mám, alebo niekedy nadobudnem. Jednoducho kuchynské príbehy.

A keďže sú fašiangy, začnem receptom na typické fašiangové smažené pečivo fánky. Recept je z knižky Recepty zo života 2. Pečiem ho už roky a vždy sa po nich len zapráši. Takže môžem povedať že je skutočne overený.

        
Ani neviete ako sa mi strašne nechcelo stáť v kuchyni a smažiť ich. Ale keď už sa po byte rozlínala vôňa fánok a manžel začal uchytávať z misy ako on hovorí "prítulných", bola so rada, že som moju vrodenú lenivosť prekonala. Tu je originál recept + moje poznámky.

Fánky

300g      polohrubej múky
30g        cukru
2            žĺtky
1            lyžica rumu
50g        Hery (rozpustenej)
3            lyžice kyslej smotany
              soľ
20g       droždia
100ml   mlieka
             tuk na vysmážanie
             vanilkový cukor

Múku, cukor a štipku soli premiešame, pridáme rum, rozpustený tuk, smotanu, z droždia a mlieka pripravený kvások. Vypracujeme vláčne cesto a necháme vykysnúť.
Cesto dáme na pomúčenú dosku, rozvaľkáme na pol centimetrovú hrúbku a pokrájame na menšie štvorce. Každú ostrôžku priečne narežeme a jeden rožtek pretiahneme cez otvor.
Fánky vyprážame na rozohriatom tuku a ešte teplé posypeme vanilkovým cukrom.

Toľko originál recept.


A tu je niekoľko mojich poznámok.
Múky môže byť o niečo viac(treba vyskúšať, každá múka je iná), ale pridávať treba až keď už je cesto skoro vymiešané a vidíme že  nie je krásne vláčne, ale skôr redšie a mastné. Ja som pridala zhruba 1 a pol polievkovej lyžice.
Keď mám fánky nakrájané, až potom rozohrievam olej, fánky ešte trochu podkysnú. Ja fánky "neskladám" podľa návodu, ale krájam na kosoštvorce a v strede 2x prerežem. Je to nie len pre to, že som fánky v tomto tvare poznala z detstva, ale keď som skúšala smažiť v tvare podľa receptu, sem tam sa mi stalo, že kraje už boli tmavé a stred ešte biely a ako keby neprepečený. 
Veľmi dôležité je aby v panvici, alebo v kastrólku v ktorom smažíte bolo dostatok tuku a bol riadne rozpálený. Fánky musia plávať. Tuk sa tak rýchlo neprepáli, ako keď je ho málo, pečivo je rovnomerne osmažené zo všetkých strán a krásne krehké, chrumkavé. Ja používam väčšinou repkový olej.
Áno treba ho obalovať ešte teplé, ale ja ho najskôr nechám okvapkať na papierových obrúskoch a až potom ho obalujem v cukre. Fánky nie sú potom také mastné a ťažké. Čo sa cukru týka, neobaľujem len vo vanilkovom, ale v zmesi vanilkového s práškovým. Nie som "Rothschild" - spotreba cukru je totiž značná.

Najlepšie chutia ešte vlažné, ale studenými tiež nikto nepohrdne. Dúfam, že sa niekomu receptík bude hodiť. Ak máte aj vy nejaké vychytávky, sem s nimi. Rada sa dozviem a naučím niečo nové.
Prajem dobrú chuť!

Vaša mlsná
Hela